Špión a zradca
1 / 23
Gordijevskij bol trénovaný na odhaľovanie nebezpečenstva. Keď kráčal moskovským letiskom, vynervovaný z vnútorného stresu, náznaky ohrozenia badal všade navôkol. Pasový úradník skúmal jeho doklady mimoriadne dlho, až potom ho mávnutím pustil ďalej. Kde zostal funkcionár, ktorý sa tam s ním mal stretnúť? Bol to predsa minimálny prejav zdvorilosti pre plukovníka KGB vracajúceho sa zo zámoria. Na letisku sa vždy prísne dbalo na dohľad, no dnes bolo nenápadných mužov a žien, zdanlivo postávajúcich a nečinných, ešte viac ako zvyčajne. Gordijevskij nastúpil do taxíka a vravel si, že keby KGB poznala pravdu, boli by ho zatkli v okamihu, keď vkročil na ruskú pôdu, a teraz by už smeroval k celám KGB, aby čelil výsluchu a mučeniu, po ktorom nasledovala poprava.
Pokiaľ to dokázal posúdiť, nikto ho nesledoval, keď vchádzal do dôverne známeho bytového domu na Leninovom prospekte a výťahom sa viezol na ôsme poschodie. Rodinný byt naposledy navštívil v januári.
Prvú zámku hlavných dverí odomkol ľahko, potom aj druhú. Dvere sa však nepohli. Tretiu zámku, staromódnu závoru z čias stavby bytového domu, ktosi zamkol.
Gordijevskij ju však nikdy nepoužíval, nemal od nej dokonca ani kľúč. Znamenalo to, že dovnútra sa dostal ktosi s univerzálnym kľúčom a pri odchode omylom zamkol všetky tri zámky dverí. Musel to byť niekto z KGB.
Obavy z predchádzajúceho týždňa vykryštalizovali do mrazivého uvedomenia, desivého a ochromujúceho pochopenia, že do jeho bytu ktosi vnikol, prehľadal ho a pravdepodobne v ňom inštaloval odpočúvacie zariadenia. Bol podozrivým. Niekto ho prezradil. KGB ho sledovala. Špióna tajne sledovali iní špióni.