Prvé známe vyobrazenie mesta nájdeme v zemepisnom diele Georga Brauna o najvýznamnejších mestách a opevneniach Európy z roku 1572 "Civitates orbis terrarum". Košice vnikli na križovatke významných obchodných ciest stredoveku, tzv. "Jantárovej cesty" z juhu na sever a "Hodvábnej cesty" z východu na západ. Od svojho vzniku patrili k najvýznamnejším mestám a jednotliví panovníci sa snažili získať ich priazeň. Mestu prideľovali privilégiá a právomoci, ojedinelé aj vo väčších mestách. Slobodné kráľovské mesto bývalého Uhorska, po sídelnom kráľovskom Budíne kráľom Ľudovítom I. povýšené na druhé miesto v hierarchii najvýznamnejších miest, získalo aj jedno z najvýnimočnejších privilégií, erb - v roku 1369. Košice sa tak stali prvým mestom v Európe ktoré malo erb.
Symbolom bohatstva a moci stredoveku sa stala aj majestátna gotická katedrála, Dóm svätej Alžbety. Mesto zažilo obdobia veľkej prosperity no i úpadku, ktorých príčinou boli epidémie, požiare no i vojenské ťaženia. V 19. storočí sa začal význam mesta strácať, prestali byť obchodným a hospodárskym centrom stredoeurópskeho významu a stratili významné pozície v štátnej správe, stali sa iba centrom župy. Možno však aj toto zachránilo niektoré vzácne domy v historickom jadre, ktorých základy pochádzajú aj z 15. storočia napr. Levočský dom alebo Miklušova väznica a perly barokovej a klasickej architektúry konca 18. a 19. storočia - Radnica, Divadlo, Biskupský palác a paláce Csákyovcov, Forgáchovcov, Andrássiovcov a iné.
Zväzok obsahuje 41 pohľadníc mesta Košice
