Foucaultovo kyvadlo

Umberto Eco, autor známeho románu Meno ruže, sa narodil 5. januára 1932 v Alessandrii (Taliansko). Ktovie, či pri písaní príbehu s detektívnou zápletkou zasadeného do prostredia stredovekého opátstva tušil, že z knihy sa stane bestseller, ktorý si kúpi približne sedemnásť miliónov čitateľov po celom svete. Od prvého vydania v roku 1980 sa román dočkal prekladov do rôznych jazykov. "Keď som v New Yorku stretol Helen Wolfovú z vydavateľstva Helen and Kurt Wolf Books, ktorá výborne ovládala taliančinu, povedala mi: Tá kniha sa mi páči, no v tejto krajine, kde nikto nepozná gotické katedrály, si môžeme dovoliť vydať ju v náklade tritisíc kusov. Súhlasil som a napokon z toho bol milión a pol či dva milióny," vyjadril sa Umberto Eco v jednom z rozhovorov. Rovnomenným filmovým spracovaním - od ktorého sa však Eco dištancuje - si príbeh Meno ruže našiel cestu aj k tým, ktorí si s literatúrou práve netykajú. Umberto Eco žil v Miláne, hovoril plynule piatimi jazykmi, bol profesorom semiotiky a prednášal na prestížnych svetových univerzitách (odkiaľ si priniesol mnoho čestných doktorátov). Vďaka teórii o význame znakov a symbolov získal mnoho ocenení, medzi inými aj cenu Václava Havla a jeho manželky Dagmar. Začínal ako kultúrny redaktor v talianskej rozhlasovej a televíznej sieti RAI, prózu začal písať až po dvadsiatich rokoch vedeckej práce. Okrem románu Meno ruže sa stali medzinárodnými bestsellermi aj jeho ďalšie knihy, napríklad Foucaultovo kyvadlo, Ostrov včerajšieho dňa, Baudolino, Tajomný plameň kráľovnej Loany a Pražský cintorín.

Slovenský spisovateľ je jedno z najstarších slovenských vydavateľstiev. Za viac ako 70 rokov svojej existencie vydalo vyše 5 600 kníh v celkovom náklade 47 miliónov výtlačkov. Orientuje sa na vydávanie beletrie, a to pôvodnej slovenskej i preloženej. Jeho najznámejšou edíciou je Zelená knižnica. Jeho najpredávanejšími domácimi autormi sú Jana Pronská, Lucia Sasková, Katarína Gillerová a Kristína Brestenská, zo zahraničných autorov sú to Agatha Christie, Daniel Silva, Mary Baloghová, Sarah E. Ladd a ďalší.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Založili ho slovenskí intelektuáli v roku 1951 v Bratislave a hneď od začiatku vydávalo nielen knižné diela, ale aj časopisy. Okrem literárnych skvostov tu vyšiel aj Karol May či prvá „bondovka“ Iana Fleminga a vychádzal tu aj populárny časopis Expres a Revue svetovej literatúry, v ponovembrovom období zase „bájna Angelika“ či Vtáky v tŕní, Literárny týždenník a Kultúrny život. K 1. 1. 1993 sa vydavateľstvo transformovalo na akciovú spoločnosť a tento dátum pokladá legislatíva za dátum vzniku vydavateľstva. Takže narodeniny môžeme oslavovať dvakrát, raz dokonca spolu so samostatným Slovenskom.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Snažíme sa vybrať z ponuky rukopisov to najlepšie a najmä to, čo má šancu zaujať súčasného čitateľa. Nekúpené a nečítané knihy patria k tým najsmutnejším veciam na svete. Veľa autorov sa rokmi zžilo s naším vydavateľstvom a tým sme vydali a vydávame všetko, čo napíšu, pokiaľ to zodpovedá ich a našej úrovni. Jazyk a štylistika sa u nás stále nosia a naše texty patria stále k tým najlepšie apretovaným.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Na tú, ktorá práve vychádza.