Sérotonín som prečítal už dávnejšie a stále sa k nemu v myšlienkach vraciam . Úprimne mi tento text naložil viac ako som očakával. ???? Na prvý pohľad to vyzerá ako jednoduchý, trochu nudný príbeh, ktorý sa pomaly posúva, ale miestami aj neposúva a len tak si stagnuje, lebo tak to niekedy chodí. Rozprávačom je typický houellebecqovský “hrdina”, nevýrazný chlapík v strednom veku, ktorý sa, na rozdiel od predošlých kníh, dostal do stavu, že nemá moc dôvodov na radosť a vlastne ani na život. Houellebecq nemá príjemné a veselé knihy, vie nám nastaviť zrkadlo a ukázať tie nelichotivé momenty v živote, lenže toto je fuh... najlepšie to asi vystihne slovo temnota. Od prvej vety je to strašná melanchólia, veľký, ozaj veľký smútok, miestami až fyzicky bolestivý, táto kniha mi vôbec nespravila dobre. Určite to stojí za prečítanie, ale lepšie, keď je vonku pekne, pretože čítať toto v zime nemusí byť ten najlepší nápad. .
Čítať viac
Houellebecq je pre mňa o tom, nahliadnuť do duše človeka, ktorý je odo mňa neskutočne odlišný – iné hodnoty, iné uvažovanie, iné všetko. Bolo to pre mňa fascinujúce čítanie. Text sa číta hladko, príbeh plynie pozvoľne, za to prúd myšlienok, zväčša cynických a nihilistických, frčí naplno. A na jeho konci som tomuto človeku možno aj rozumel?
Čítať viac
Keď vyjde nový Houellebecq, je to vždy udalosť. Opäť raz cynický a kontroverzný román, tentoraz s depresívnym hlavným hrdinom na poľnohospodárske témy vo Francúzsku. Výborne napísaná kniha, kde je dej druhoradý, a hoci to nie je Houellebecq at his best, pre mňa ako fanúšičku sú to min. 4 hviezdy na rukáv.
Čítať viac
