„Júlia vypátrala a spísala príbehy ľudí zo svojej – blízkej či vzdialenejšej – rodiny. Sú to však
aj príbehy iných rodín – našich rodín. Obraz toho, ako sa v danej dobe žilo, a pre mňa osobne
ďalší dôkaz toho, že sa nám – aj ľuďom okolo nás – žije tak, aké máme vzťahy. A práve
poznanie našej minulosti nám dáva možnosť žiť lepšie – pochopiť našich predkov, ktorých
sme ešte stihli spoznať, pochopiť dôvody, prečo sa správali tak, ako sa správali, čo ich tešilo a
čo kvárilo, aj keď to možno nikdy nepriznali. Román búra aj akési tiché tabu – bez zábran a
falošného prikrášľovania ukazuje, aký ťažký život si navzájom vieme pripraviť, a to len preto,
lebo sa staráme do toho, ako majú žiť iní. A že tvrdšie ako chlapská päsť je zatvrdnuté srdce.
Staré príbehy by nemali byť zabudnuté, lebo nám pomáhajú byť lepšími. Keď im to
dovolíme.“
Veronika Homolová Tóthová