Svoju dušu, respektívne jej malé kvapky
človek odhaľuje len úzkemu okruhu ľudí.
Túto zbierku venujem tým,
ktorí zahliadli moje kvapky duše...
Názov zbierky Kvapky duše je veľmi príznačný, pretože duša je jedným z hlavných motívov, ktorý sa v autorkiných textoch vyskytuje. Duša je niečo, čo človeka odlišuje od zvierat a neživých vecí, robí ho výnimočným, je to dar, ale aj prekliatie – keďže vďaka nej cítime bolesť a smútok. Všetko to sa objavuje v Anninej poézii. Do opozície sa tu dostáva duša a telo ako večný protiklad duchovného a materiálneho. Autorka samozrejme preferuje duchovno, čo sa odráža napríklad v jej básňach.
Duša – psyché spôsobuje, že lyricky subjekt v jej textoch nezapadá do konformity okolitého sveta, že je iný, exkluzívny a originálny: „Nemám šaty ako ony, / no mám to, čo im chýba. / Dušu.“. Pomocou duše sa zároveň dokáže vymaniť z morálneho marazmu okolitého sveta: „A stolička netúži / byť taká / ako ostatné. / Použitá a nahradená.“ Duša je, podľa autorky, to jediné, čo človeku zostáva, aj keď zo seba zhodí pozlátko šiat.
OBSAH
Predslov
Výklad
Nádej
Taká...
Prebudenie
Bozk
Úplne bez...
Sen
Kroky
Návštevníci
Kto mi ťa nakreslil?
Záblesk
Keď príde...
Som
22:57
Klop, klop, klop...
11.8.2009
Bábika
V kvetinárstve
Galéria jedného skla
...
Paradox večera
Nepomenovaná báseň
12.3.2009
Na poprave
Doslov
