Zdena Gruberová (1933 – 2017) patrila k najvýraznejším a najvyhľadávanejším hereckým predstaviteľkám svojej generácie v divadle, rozhlase, televízii i filme. Spočiatku si ju diváci zafixovali ako interpretku lyrických stvorení a duševne senzitívnych žien. Neskôr sa vďaka tvárnosti svojho talentu prehrala k náročným charakterovým rolám vášnivých domín aj eruptívnych osudových bytostí, v staršom veku zase k starostlivým či, naopak, kukučím matkám. V činohre Slovenského národného divadla stvárnila takmer sto úloh širokého žánrového rozpätia v kánonických inscenáciách režisérov Jozefa Budského, Tibora Rakovského, Karola L. Zachara, Pavla Haspru, Miloša Pietora či Ľubomíra Vajdičku. Bola teda nielen svedkyňou, ale často i hereckou aktérkou najzásadnejších inscenačných momentov v dejinách moderného slovenského divadelníctva. Preto možno aj cez jej herecký osud čitateľne mapovať turbulentný vývoj slovenského činoherného slohu, od úvodu päťdesiatych rokov až po prológ posledného desaťročia starého milénia. Publikácia neobchádza ani otázky jej rodinného zázemia, ale hlavnú pozornosť venuje charakteristike spoločenských a estetických kontextov, ktoré bezprostredne vplývali na umeleckú sféru a tým aj na formovanie Gruberovej herectva. Špeciálna pozornosť patrí analýze herečkiných erbových, pri rekapitulácii histórie slovenského divadla dodnes pripomínaných výkonov. Autor na základe dobových prameňov i vlastných hypotéz približuje výnimočnosť i špecifickosť herečkinej osobnosti, no vyhýba sa nekritickej adorácii. Monografia popri teatrologickom ponore do Gruberovej kariéry a s ňou spojených dejín prvej činohernej scény prináša aj spomienky jedenástich pamätníkov, herečkiných kolegov a kolegýň, ktoré vznikli pre túto publikáciu a plasticky dotvárajú obraz o kľúčovej umelkyni našich dramatických dejín.